Tieto dve vlajky sa objavujú na Cypre pomerne často hlavne v severnej časti. Jedna je turecká a druhá je vlajkou štátu, ktorý na svete nikto (okrem Turecka) neuznal i napriek tomu, že existuje : Turkish republic of North Cyprus (Turecká republika severného Cypru).
Je okolo desať hodín a po celom prístave okrem pár turistov a túlavých mačiek, pobehujú čašníci, ktorí pripravujú stoly a na tabule vyplňujú cenníky. Potom sa postavia pred reštarácie, respektíve terasy a lákajú okoloidúcich na špeciality podniku. Sú ochotní o cene menu aj vyjednávať.
Táto jachta bola prvá, na ktorú sme natrafili, keď sme prešli z parkoviska okolo vysokých múrov pevnosti a vkráčali sme do očarujúceho prístavu. To nebolo ani zďaleka všetko, čo nás dnes čakalo...
Lode, loďky, lodičky...
Čo by to bol za prístav, keby v ňom chýbal rybár. Tento možno čakal na zlatú rybku, ktorá by mu splnila jeho tri priania. Ktovie, aké by to boli? Nepovedal nič, mlčal ako ryba...
Forsa, tak sa volá... akoby práve doplávala. Loď ako z pirátskeho filmy, už sme len čakali, z ktorej strany vybehne Jack Sparrow. Jack síce nevyliezol z kajuty, ale na plavbu by ma nik nemusel dva krát presviedčať ...
Hradby pevnosti Kerinia, tak vysoké, tak široké, tak krásne...
A hurá na hradby... Ale najprv sme si v prístave pochutnali na nejakých špecialitkách, nabrali sme troška síl, aby sme sa po všetkych tých schodoch vládali aj pohybovať
Koľko tu mohlo žiť ľudí? Ako to asi všetko vyzeralo? To som zatial nezistil, ale mozno sa k tomu niekedy aj dopracujem.
Začínajú sa zbiehať mraky, ale z toho zasa nezaprší...
Prešiel som ďalšie miesto na tomto rozdelenom ostrove, zasa som bol uchvátený, plný myšlienok a večer som nemohol zaspať...
